Mať šaty od návrhára Reynoldsa Woodcocka v dynamickej ére povojnového Londýna znamenalo určitú prestíž. Dáma musela mať dostatok peňazí, patričný rodokmeň a zodpovedajúcu výchovu, aby mohla vyraziť na večierok v jeho modeloch, ktoré boli vždy unikátne. Status génia si ale vyberal svoju daň v podobe Woodcockovej totálnej emocionálnej prázdnoty. Odtrhnutý od reality všedného dňa, lebo o všetko praktické sa starala jeho sestra, staval všetky ženy na úroveň krajčírskych panien. Mal síce vždy nejakú milenku či múzu, ale stačilo, aby si ráno pri raňajkách trochu hlasnejšie natierala hrianku maslom a už ju vystrnadil z jeho života. Keď v kaviarni v zapadnutom prístavnom mestečku objavil Reynolds hanblivú servírku Almu a rozhodol sa jej ponúknuť momentálne voľné miesto po svojom boku, netušil, s čím sa zahráva. Táto zdanlivo neškodná submisívna bytosť totiž rýchlo pochopila pravidlá hry a rozhodla sa aktívne bojovať za to, aby neskončila ako jej predchodkyňa.